I remember the first flight I took from Slovakia and the first Scottish taxi driver from whom I understood absolutely nothing, I remember my first day spent in Glasgow and the first lecture I had.
And now I’m sitting at the airport, flying back to Slovakia for an
Easter break, wondering how is it even possible that everything happened so
fast.
So where to begin?
I can probably start with saying that this year has definitely changed
me a little bit (how cliché is that, right?). I am not saying that it's too
difficult to stay on your own somewhere in the world, far from people you know,
but it’s not easy either. Let’s just say that it’s definitely something new, at
least it was for me. You just become more independent and responsible when
there’s literally no one you can rely on but yourself. So maybe ‘change’ wasn't
the right word to use in the first place. Studying here just shaped me a lot
(and it will probably keep shaping me). And I love everything about it. Because
the world may seem scary sometimes.
When I was traveling to Scotland for the first time I was quite sure it
was the right decision, the right choice for me, but still, I would lie if I
said that I had no doubt. I usually think that it’s not good to have high
expectations as it's easy to be disappointed afterwards, but I must say that
everything’s even better than I ever imagined. I just feel so good in Glasgow,
almost like it’s my second home (don’t tell my mum, please), and even though
it’s a huge city compared to the town where I grew up, I don’t feel small at
all. I’m not lost nor confused or scared, and I think that I’ve found my own
direction for now...
Pamätám si môj prvý let zo Slovenska a
prvého Škótskeho taxikára, ktorému som vôbec nič nerozumela, pamätám si môj
prvý deň strávený v Glasgow-e a prvú prednášku, ktorú som mala.
A teraz letím na Veľkú Noc naspäť na
Slovensko, čakám na letisku a rozmýšľam ako je vôbec možné, že všetko ušlo tak
rýchlo.
Kde mám teda začať?
Možno práve tým, že tento rok ma určite
zmenil (aké klišé, však?). Nehovorím, že je príliš náročné bývať sama niekde vo
svete, ďaleko od ľudí, čo poznám, ale na druhej strane to ani nie je
jednoduché. Tak teda povedzme, že to je niečo nové, teda to aspoň bolo niečo
nové pre mňa. Človek sa stane samostatnejším a oveľa zodpovednejším, keď jediný
na koho sa môže spoľahnúť je on sám. Takže možno ‘zmena’ nebolo to správne
slovo. Štúdium v zahraničí ma vyformovalo (a myslím, že ma bude formovať aj naďalej).
A ani neviete ako veľmi si to cením. Pretože svet môže niekedy pôsobiť naozaj
strašidelne.
Keď som cestovala do Škótska po prvýkrát, bola som si celkom istá,
že je to správne rozhodnutie, tá správna voľba pre mňa, ale aj napriek tomu by
som klamala, keby som povedala, že som nemala žiadne pochybnosti. Väčšinou som
toho názoru, že nie je dobré mať veľké očakávania, keďže je potom ľahké byť
sklamaný, no musím priznať, že všetko je ešte lepšie ako som si kedy
predstavovala. V Glasgow-e sa cítim naozaj dobre, skoro akoby to bol môj druhý
domov (don’t tell my mum, please), a aj keď je toto mesto obrovské v porovnaní
s tým, v ktorom som vyrastala, vôbec sa tu necítim malá. Nie som stratená ani
zmätená alebo vystrašená, a myslím, že som našla svoj vlastný smer, aspoň na
teraz...
Alexandra
0 komentárov