Ľudia sú zvláštni. Nie vždy hovoria, čo si naozaj myslia a občas utekajú od problémov namiesto toho, aby ich riešili. Z jednej strany to chápem. Málokedy sama viem, čo chcem, čo si myslím a ako sa chcem zachovať. Ale je správne odísť, nechať to len tak a čakať, že sa všetko vyrieši samo? Zodpovedný človek by povedal, že to správne nie je. A hoci si to myslím aj ja, niekedy je lepšie nachvíľku sa odpútať od reality a vyvetrať si hlavu. A tak som strávila pár dní pod Tatrami s človekom, ktorý ma občas pozná lepšie ako ja sama.

People are weird. They do not always say, what they really think and from time to time they run away from problems instead of facing them. On one hand I can understand it. I rarely know what I want, what I think and what I want to do. On the other hand is it right to leave it and wait for everything to be solved by itself? A responsible person would say that it is not right. And even though I'm of the same opinion, sometimes, it's better to escape the reality. So I spent a few days underneath the Tatra Mountains with someone who sometimes knows me better than I do. 






Pôvodný plán bola najmä turistika, no kvôli počasiu nám to vôbec nevyšlo. Vlastne som bola rada už len za to, keď sa mi na pár minút podarilo vidieť Tatry spoza všetkých tých mrakov. A tak hlavný plán na prvý upršaný deň bolo nákupné cenrum. Neskôr sme si dali obed, kávu na terase a podvečer sme si išli zahrať badminton.

The original plan was mainly hiking, but due to the weather we had to change our plans. Actually, I was lucky enough to see the Tatras at least for a few minutes because there were clouds surrounding them all the time. And so the main plan for the first rainy day was a shopping center. Later on we went for a  lunch, had a cup of coffee on a terrace and in the evening we played badminton. 




Málokedy sa mi stane, že ráno z postele vstávam plná energie a mám chuť urobiť niečo sama pre seba. S Luckou sme sa motivovali navzájom, a tak sme náš ďalší deň začali cvičením. Potom sme si dali raňajky a vyrazili do mesta. Pred obedom sme boli pozrieť Podtatranskú galériu, kde som si najviac obľúbila stálu expozíciu s modernými obrazmi.

It happens quite rarely that when I wake up I'm full of energy and in the mood to do something for myself. With Lucy, we motivated each other, therefore, we started our next day with exercise. Then, we had breakfast and went to the city center. Before the lunch, we visited local gallery called "Podtatranská Galéria", where the permanent exhibition of modern paintings became my favorite part.




Môj výlet do Popradu netrval dlho, no aj tie dva dni stáli za to. Veľa sme sa rozprávali, smiali sa až sme plakali a vypili sme toľko šálok kávy, že mi to bude stačiť na celý ďalší týždeň. (just kidding, práve jednu pijem :D)
Avšak realite sa nedá vyhýbať príliš dlho. A tak som podvečer nasadla na vlak, vrátila sa naspäť a problémy začala riešiť. A ponaučenie? Niekedy naozaj platí pravidlo, že všetko chce len čas, vôľu a trpezlivosť.

My trip to Poprad didn't last long, but those two days were definitely worth it. We talked a lot, we laughed so hard we cried and we drank so many cups of coffee that it is enough for the entire next week. (just kidding, I'm having one right now :D)
However, reality cannot be avoided for too long. So I caught the train in the evening, went back and I started to solve my problems. And what about the lessons learned? Sometimes it is true that everything needs time, will and patience. 

Niektorí ľudia nehovoria o pocitoch. Alebo aspoň nie pred všetkými. Je ťažké ich spoznať a zistiť, čo v sebe naozaj skrývajú a akí sú. Ja patrím k tým, čo síce veľa povedia a ústa sa mi zastavia len málokedy, no je ťažké pochopiť a porozumieť, čo si naozaj myslím. Asi mám strach z toho, že by ľudia odhalili, že aj ja som len človek a je možné ma zraniť.

Milujem spontánne nápady bez dlhého plánovania a jeden taký bol aj výlet do Prahy. Jednoducho sme si zmysleli, že pôjdeme, rezervovali sme apartmán a bolo. Boli sme tam od utorka do piatku, takže sme mali dosť času aspoň kúsok spoznať mesto. Nemyslím tým prejsť všetky pamiatky a predierať sa stovkami turistov. Aj to má čosi do seba a aj my sme to urobili, no myslím, že mesto treba objavovať. Len tak sa prechádzať a nevedieť kam, neponáhľať sa a vnímať tú charakteristickú atmosféru mesta. 

I am in love with spontaneous ideas without long planning and our trip to Prague was just like that. We just decided to go, booked an apartment a that was it. We were there from Tuesday to Friday, so we had enough time to get to know the city at least a bit. I do not mean going through all the sights and worm our way through hundreds of tourists. Although it is important and we did it as well, but I think, that we should discover a city on our own. Simply walk the streets not knowing where to go, do not rush and perceive the characteristic atmosphere of a city. 



Prvý deň sme sa viac-menej dávali dokopy po šesť hodinovej ceste vlakom. Prešli sme sa po Václavskom námestí a popri rieke Vltava, dali si Starbucks, rozprávali sa a užívali si mesto.

On the first day we were more or less getting together after six hours on the train. We walked 
through Wenceslas square and by the river Vltava, had a Starbucks, we were talking and enjoying the city.  




Rada blúdim, prechádzam malými uličkami a hľadám zaujímavé miesta. Práve o tom bol náš výlet - spoznať čo najviac "tajov" mesta, ako to len za štyri dni ide. Väčšinu času nás boleli nohy z chodenia, keďže metrom sme išli iba jedenkrát, a našim najlepším kamarátom bolo GPS v mobile. Okrem túlania sa po meste sme druhý deň prešli už notoricky známe pražské pamiatky ako je Karlov most, Orloj a podarilo sa nám vidieť aj výmenu stráži na hrade.

I like to wander, walk through small alleyways and find interesting places. And that's exactly what our trip was about - to discover as many "mysteries" of the city as it is possible in four days. Most of the time our legs hurt from walking, as we used subways just once, and GPS on phone became our best friend. Apart from roaming the city, on the second day we saw famous monuments in Prague such as Charles Bridge, Astronomical Clock and we even saw the exchange of guards at the castle.





Najviac som si obľúbila mestskú časť Malá Strana. Ako už napovedá jej názov, námestia boli menšie,   uličky užšie a kaviarničky útulnejšie. Každý deň sme tam strávili aspoň chvíľku a užívali si ten neuveriteľne príjemný vibe, ktorý v sebe má. Nachádza sa v nej aj Lennon Wall, ktorá určite stojí za pozretie. Ešte na začiatku výletu sme na tejto strane mesta, pod Karlovým mostom, našli zábradlie, kde sa vešajú zámky, a tak sme si naň posledný večer zavesili aj tú našu. Snáď to vydrží, keď už je to takto spečatené. 😋

I fell in love with a part of the city called "Malá Strana", which means Small Side. As its name suggests, the squares are smaller, alleyways narrower and cafes cozier. We stayed there a while every day and enjoyed the incredibly pleasant vibe it has. You can also find there the Lennon Wall, which is definitely worth seeing. In the beginning of our trip we found a railing, underneath the Charles Bridge, where love locks are placed. Thus, on the last evening we placed there our own one. Now it will hopefully last, when its sealed this way. 









Praha má svoje čaro. To musím priznať. A aj keď som tam strávila len pár dní, už teraz viem, že sa tam chcem ešte vrátiť.

Prague has its charm. I have to admit that. And even though I've been there only for a few days, I know that I want to come back for sure.